Osem chrámov, tri tradície, jeden zápis
V roku 2008 pribudol na zoznam svetového dedičstva UNESCO zápis s dlhým názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Skrýva sa za ním osem svätýň, ktoré spája materiál — drevo — a rozdeľuje viera: dva kostoly sú rímskokatolícke, tri evanjelické artikulárne a tri gréckokatolícke cerkvi. Spolu tvoria jedinečný prierez duchovným svetom Karpát, kde sa po stáročia stretávali západné a východné kresťanstvo. Väčšina z nich stojí v malých dedinkách ďaleko od hlavných ťahov, a práve to je ich čaro: cesta za nimi je výletom do najtichších kútov Slovenska.
Rímskokatolícke: Hervartov a Tvrdošín
Najstarším z osmičky je gotický Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove pri Bardejove, postavený už v 15. storočí z červeného smreka. Vo vnútri sa zachovali vzácne nástenné maľby aj gotické tabuľové obrazy — a to všetko v stavbe, ktorá bez väčších zásahov prežila vyše päťsto rokov. Druhým katolíckym zástupcom je Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne na Orave, pôvodne tiež gotický, neskôr upravený v renesančnom duchu, s nádherným vyrezávaným interiérom a maľovaným kazetovým stropom.
Evanjelické artikulárne kostoly: stavané bez klincov
Zvláštnou kapitolou sú artikulárne kostoly. Ich meno odkazuje na články šopronského snemu z roku 1681, ktoré protestantom povolili stavať chrámy len za prísnych podmienok: mimo hradieb, bez veže, bez zvonov, s vchodom odvráteným od obce, výhradne z dreva a hotové do jedného roka. Napriek tomu — či práve preto — vznikli architektonické zázraky. Artikulárny kostol v Kežmarku z roku 1717 pojme takmer 1 500 veriacich a jeho interiér pripomína prevrátenú loď; podľa tradície ho pomáhali stavať aj severskí námorníci. Kostol v Hronseku pri Banskej Bystrici stojí na kamenných pätkách a drží ho dômyselná drevená konštrukcia spájaná bez jediného železného klinca, kostolík v Leštinách na Orave zas očarí maľovaným interiérom, v ktorom sa krstilo aj v rodine Országhovcov.
Gréckokatolícke cerkvi východu
Tretiu skupinu tvoria drevené cerkvi na severovýchode krajiny, kde žije rusínska menšina. Najstaršou je cerkev svätého Mikuláša v Bodružale z roku 1658 — trojdielna, trojvežová stavba, ktorá je učebnicovým príkladom lemkovskej sakrálnej architektúry. Dopĺňajú ju cerkev archanjela Michala v Ladomirovej pri Svidníku a cerkev svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej. Vo vnútri návštevníka čakajú kompletné ikonostasy, ktorých zlaté pozadia žiaria v šere dreveného interiéru ako plamene sviečok.
Za hranicami zoznamu: kraj cerkví okolo Bardejova a Svidníka
Osmička z UNESCO je len špičkou ľadovca. V okresoch Bardejov, Svidník a Snina stoja desiatky ďalších drevených cerkví — Mirola, Hunkovce, Dobroslava, Šemetkovce či Uličské Krivé — a mnohé sú rovnako krásne ako ich slávnejšie sestry. Kto má čas, môže si zostaviť vlastný okruh po drevenej sakrálnej ceste: vzdialenosti medzi dedinami sú malé, cesty prázdne a každá zastávka iná. Ideálnym východiskom je Bardejov, ktorého stredoveké centrum je samo zapísané v UNESCO už od roku 2000 — kombinácia mesta a cerkví vydá na dokonalý predĺžený víkend.
Praktické rady na cestu
Drevené kostoly nie sú múzeá s otváracími hodinami — väčšinu z nich otvára miestny kľučiar alebo správca, ktorého kontakt visí na dverách alebo ho poradia na obecnom úrade.
- Vstupné býva symbolické, zvyčajne 1 až 3 eurá; drobný príspevok navyše pomáha údržbe.
- Bez auta to nejde: kostoly ležia v malých obciach a verejná doprava je riedka. Na okruh Hervartov — Bodružal — Ladomirová rátajte s celým dňom.
- Fotografovanie interiérov je niekde zakázané alebo spoplatnené — spýtajte sa vopred.
- Najlepší čas je máj až september; v zime býva časť kostolov prakticky nedostupná.
Drevené chrámy Karpát nie sú atrakciou, ktorú odbavíte cestou na obed. Sú to miesta, kde vŕzga podlaha, vonia živica a päťsto rokov histórie na vás padá celou váhou. Presne pre takéto zážitky sa oplatí zísť z diaľnice.